Slovenská parenica je pařený, jemně uzený sýr, svinutý do dvou propojených svitků sýrové stuhy ve tvaru S o průměru 6-8 cm, vysokých 5-8 cm. Parenica môže byť údená alebo neúdená a je charakteristická svojim točeným tvarom. Má smotanovú až syrovo žltú farbu a po údení býva povrch zlatožltý až žltohnedý. V dávnych časoch sa vyrábala najmä na salašoch a v kuchyniach pastierov, dnes už patrí medzi významné slovenské výrobky s chráneným zemepisným označením a tradičnými rukopismi výroby.
Parenica je tradičný slovenský polomäkký, nezrejúci, stredne tučný, pařený ovčí syr s veľmi jemnou chuťou vyrobený z kysnutého ovčieho hrudkového syra. Zvitky sú zviazané syrovou niťou alebo retiazkou. Syrová stuha pred zvinutím má hrúbku 2-3 mm, šírku 5-8 cm a dĺžku 4-6 m. Slovenská parenica má jemnú chuť a vôňu po ovčom mlieku a údení. Charakteristickým znakom je výrazná zväzková štruktúra syroviny. Parenica obsahuje prirodzené mikroorganizmy mlieka rodu Lactobacillus, Enterococcus, Lactococcus a Streptococcus a nesmie obsahovať patogénne mikroorganizmy.
Podľa historických prameňov sa parenica začala vyrábať v okolí Zvolena a Brezna na začiatku 19. storočia. Postupne sa jej výroba rozšírila po celé Slovensko a po 2. svetovej vojne sa výroba sústredila iba do oblastí s nadmorskou výškou nad 200 m. Písomné správy o Slovenskej parenici siahajú do 19. storočia. Profesor Otakar Laxa ju považuje za vrchol umenia výroby pařených syrov a spomína ju ako unikátny syr s netradičným tvarom.
Pareničné proces je tradične rozdelený do viacerých etáp: príprava mlieka, syrenie, spracovanie syreniny, formovanie a kysnutie hrudky, parenie a finálne zvinutie so solným a prípadne údeným procesom.
Podľa Kodexu Alimentarius Austriacus z roku 1917 sa parenica pôvodne vyrábala v kuchyniach chovateľov oviec, kde boli vytvorené teplotné a priestorové podmienky na údenie a skladovanie. Po odstavci s postupom výroby sa uvádza, že mlieko sa zráža pri teplotách 29-32 °C a sýrenina sa vyberá a spracováva do stuhy už po 4-10 hodinách.
Pareníci je spojená nielen s tradičnou slovenskou výrobou, ale v istých kontextoch má svoje paralely aj v rámci európskeho sýrařského dedičstva. Slovenská parenica je uznaným chráneným zemepisným označením EÚ (zápis z 11. mája 2008). Výroba je viazaná na hornaté územie Slovenskej republiky a využíva ovčie mlieko s možnou kombináciou kravského mlieka.
Pre domácu výrobu sú vhodné základné mliekarské kultúry a syridlo, chlorid vápenatý a čisté vybavenie. Proces zahŕňa pasterizáciu mlieka, zaočkovanie kultúrou, správnu teplotu syrenia, formovanie hrudky a parenie nite, prípadne aj údenie. Na pozícii domácich príprav existujú aj rôzne návody a recepty, ktoré opisujú rôzne varianty teplôt a počtov záznamov.
Medzi užitočné prvky patrí infografika o krokoch výroby, ilustrácie plynu a mliečneho spracovania, ako aj schematické zobrazenie tvaru parenice a procesu zväzovania nití.
Parenicu môžu deti aj dospelí vyrobiť doma s pomocou správnych kultúr a teplôt. Významnou súčasťou je správne uzatváranie a zväzovanie stuhy; pri tvorbe "S" tvaru je dôležité udržať konzistenciu a pevnosť stuhy. Pri údení sa používajú štiepky bukové a teplotné podmienky v udiarni, aby sa dosiahla zlatistá farba a jemná aróma.
| Krok | Parametre | Poznámky |
|---|---|---|
| Príprava mlieka | 40-45°C, pasterizácia, CaCl2 | základný krok pre bezpečnosť a stabilitu |
| Syridlo a kultúry | 50 % ovčie mlieko, teplota 29-32°C | výber podľa typu parenice |
| Sýrenina | zrno 0,5-1 cm, harfovanie | vyžaduje kontrolu teploty |
| Formovanie | hrudka, 18-22°C, 12-24 h | kysnutie a konzistencia |
| Parenie a vinutie | dĺžka 4-6 m, hrúbka 2-3 mm | tvar „S“ |
| Údenie | čiastočné, studený dym | pre arómu a farbu |
Tradičný Slovenský Syr Oštiepok