Copyright © pohodanovapec.cz 
Pri našom testovaní sa zameriavame na štyri druhy natur tofu, teda sójového produktu bez príchute, či údenia. Zameral som sa na štyri druhy výrobkov, ktoré sú bežne dostupné na našom trhu. Testovanie prebehlo naslepo, a až po otestovaní som priradil parametre z obalu. Testovanie štyroch rôznych druhov tofu ukázalo, že za nenápadnými bielymi kockami sa skrýva prekvapivý svet chutí a rozdielov. Hoci na prvý pohľad vyzerajú takmer rovnako, odlišujú sa nielen chuťou, ale aj textúrou, použitým zrážadlom či množstvom sójových bôbov.
Najlepšie obstálo Tofu Natur BIO z DM, ktoré získalo štyri z piatich bodov. V chuti bolo jemné, prirodzené a bez horkosti, s optimálne tuhým a hladkým povrchom. Síran vápenatý, použitý ako zrážadlo, mu dodal pevnú konzistenciu, ktorá sa pri tepelnej úprave nerozpadá. Tento typ tofu pôsobí vyvážene - ako produkt, ktorý sa nemusí hanbiť ani v ázijskej wok panvici, ani v európskom šaláte. Tofu biele z Lidla a Tofu natural od Soy’n’health získali rovnaké hodnotenie - tri z piatich bodov - no z odlišných dôvodov. Lidl ponúkol tofu s pevnou textúrou a jemnou, no trochu nevýraznou chuťou. Naopak, tofu od Soy’n’health zaujalo vysokým obsahom bielkovín, ale jeho chuť bola až príliš kyslá a textúra sa rozpadávala - textúra bola zo všetkých druhov najhoršia. Takéto tofu je vhodnejšie do nátierok než na opekanie. Na opačnom konci rebríčka skončilo prekvapivo Natural tofu od Lunteru, ktoré získalo len dve body z piatich. Napriek tomu, že ide o slovenský výrobok s poctivým podielom sójových bôbov (57 %), chuť bola prekvapivo výrazná a extrémne horká, ktorá prebíjala všetky ostatné dojmy pri chutnaní.
Zaujímavé je sledovať, ako výsledok ovplyvňuje použité zrážadlo. Tofu zrážané nigari (chloridom horečnatým) býva jemnejšie a minerálnejšie v chuti, zatiaľ čo produkty so síranom vápenatým alebo vápnikom majú tuhšiu, kompaktnú štruktúru a neutrálnu chuť. Som Lokálžrawetz a o lokálnom a sezónnom jedle blogujem roky. Som presvedčený o tom, že práve konzumácia sezónnych a lokálnych potravín je pre nás prirodzená a dôležitá. Prostredníctvom môjho blogu môžete nahliadnuť do zákulisia slovenských poľnohospodárov pomocou článkov, fotoreportáží či videí.
Ako ďalej uvádím, čo všetko ovplyvňuje chuť a konzistenciu tofu, je to hlavne druh sóje a technológia výroby. Sója je základní surovinou a jej kvalita významne ovplyvňuje výsledný produkt. Výrobci používajú buď lokálnu slovenskú sóju, BIO sóju z Rakúska alebo sóju z iných štátov, pričom veľkí výrobcovia používajú viacerých dodávateľov a šarže sa môžu od seba chuťovo líšiť. Menší výrobcovia kupujú sóju väčšinou od jedného dodávateľa, aby si zachovali stály profil chutí. Druhý najdôležitejší parameter je chuť, vôňa, farba a konzistencia tofu, ktorá závisí nielen na sóji, ale aj na technológii výroby. Často sú biele tofu tepelnne ošetrené pasterizáciou alebo UHT technológiami; vyššia teplota mení štruktúru, farbu i chuť a vedie k prapoltnejšie priemyselne spracovanej forme.
Podrobnejšie: tradičný japonský spôsob za použitia prírodnej morskej soli nigari (vzniká oddelením z morskej vody), čínsky spôsob za použití extrahovaných solí ako chlorid horečnatý, chlorid vápenatý alebo síran vápenatý. Výrobcovia často preferujú vápenaté soli pre ich cenu a výťažnosť. Vápnik je do tofu navíc pridávaný, čím vzniká fortifikované tofu; takéto soli sa vyrábajú rozpúšťaním uhličitanov v kyselinách a môžu sa získať cez dodávateľov potravinárskych chemikálií.
Posledným parametrom pri výbere tofu, ktoré býva kľúčovým pre mnohých konzumentov, je obsah bielkovín a vápnika. Tofu sa líši v obsahu bielkovín (približne 10,6-16,12 g na 100 g) a obsahu vápnika (61-342 mg na 100 g). Tofu srážená vápenatými soľami má často viac vápnika než tofu s nigari. Avšak nie je to podmienkou. napr. Sojaprodukt dosahuje až 342 mg vápnika na 100 g a pritom nevyužíva vápenaté soli. Nie všetko tofu s menším obsahom vápnika je zlé; tofu by sa nemalo považovať za hlavný zdroj vápnika a nemali by sme ho konzumovať vo veľkom množstve denne.
Napokon: často sa mení chuť a textúra v šarži odlišnej sóje a technológie. Pri výbere tofu je dôležité brať do úvahy kontext použitia: pevné druhy (Soja produkt, Veto etc.) sa hodia na smaženie či varenie, mäkšie na syrovo alebo do omáčok. Testovaný výber ukazuje, že najlepšie chutí a najlepšia textúra sa nachádza v niektorých privátnych značkách; Tofu Natur BIO z DM, napríklad, sa javia ako vyvážené a vhodné pre univerzálne použitie.
Existuje aj poznámka: U všetkých uvedených produktov je potrebné brať do úvahy, že chutí a konzistencie sa môžu líšiť medzi šaržami aj rovnakého výrobcu. Výrobky v rebríčku sú orientačné a slúžia na ukázanie trendov medzi jednotlivými typmi s ohľadom na textúru, chuť, a obsah živín.
V závere testu je dôležité si uvedomiť, že všetky balené tofu sú pasterizované, aby sa predĺžila trvanlivosť, a tým sa môže meniť ich chuť v porovnaní s čerstvým nepasterizovaným tofu. Ak chcete vyskúšať čerstvé nepasterizované tofu, môžete si ho doma vyrobiť podľa návodu alebo kúpiť v bezobalových obchodoch.
Copyright © pohodanovapec.cz
