Slovenská kuchyňa má s tou našou príbuznú napríklad značnú obľubu vepřového sádla (slovensky masť) i solidných, domáckých pokrmov. Postup k sytějším, luxusnějším zeleninovým a masovým polévkám pak symbolizuje mytická kapustnica (pozor, ide o zelňačku), ktorá má bezpočet variánt. Zelné polievky sa väčšinou pripravujú z kysaného zela a môžu byť s hubami, zemiakmi, masom či slaninou.
Brambory dorazili na Slovensko v období 18. storočia a stali sa rýchlo klasikou, okolo nej vzniklo množstvo receptov: polievky, pečivo, lokše, bramborové placky a podobne. Bramborový guláš, v ktorom chýbajú buřty, ale nie papriky, je obľúbený variant. Maso v tradičnej kuchyni zohrávalo menšiu úlohu než v Čechách, no po Druhej svetovej vojne a počas spoločného bývania s Čechmi sa mnohé slovenské masové recepty stali podobnými českým.
Miesto masa často zastupovali sýry - bryndza, oštiepok, parenica a korbáčik - a spolu s žinčicou či syrovátkou tvorili jeden z pilierov tradičnej dedinnej kuchyne. V súčasnosti sa stretávame s novou gastronómiou aj s klasikou: bryndzové halušky, halušky so syrom a slaninou, plnené holubice či pirohy a rezance s tvarohom alebo makom.
Halušky s brynzou alebo zelím, plnené golúbce, plnené kapustou a ďalšie tradičné jedlá tvoria základ slovenskej ochutnávky. Oblúbené sú aj studené ovocné polievky v lete (jahodová, čerešňová, marhuľová, ríbezľová) a sladké krémy. Medzi dezerty patria múčne výrobky ako záviny, koláče, kynuté buchty, sladké knedle a tradičné trdelníky z regiónov.
Podobne ako v Čechách, aj na Slovensku sa kládol dôraz na sladké moučné jedlá, často podávané ako hlavné jedlo. Môžeme spomenúť aj bratislavské rožteky, krémeše a ďalšie zákusky. V súčasnosti existujú moderné variácie a fúzie, napríklad bryndzové haluške servírované s lupinovým steakom alebo iné interpretačné spojenia tradičného s modernou kuchyňou.
Hrachová polévka s moderním nádechem
Domáce sušienky, známe ako shortbread, majú svoje korene v škótskej tradícii. Dnes sú shortbreads známe po celom svete a v každom regióne sa recept mierne upravuje. Základný recept pozostáva zo štyroch zložiek: maslo, cukor, múka a štipka soli. Postup je jednoduchý a rýchly, pričom sušienky majú drobnú žmolinkovú textúru a jemnú chuť.
Ďalší obľúbený recept pochádza z Francúzska a je vhodný na popoludňajšie posedenie s čajom alebo kávou:
Slovenské domáce sušienky sú súčasťou tradičnej kuchyne spolu s rôznymi druhmi pečiva a dezertov. Aj v tejto téme nájdeme odkaz na shortbread - cestoviny s drobnou textúrou a jemnou chuťou, ktoré vznikli zo stráženia zvyškov chleba a vznikli ako „biscuit bread“ už v stredovekom Škótsku. Dnes sa používajú na sladké potešenie spolu s čajom a podobne ako v minulosti majú jednoduchý recept a univerzálne zložky.
Slovenské sušienky a dezerty sú často spájané s miestnymi surovinami a spôsobom výroby. Tradície zahŕňajú aj špecifické syry a sladkosti, ktoré sa často pripravujú na salašoch alebo v malých rodinných podnikoch, čo posilňuje regionálnu identitu kuchyne.
| Názov | Kľúčové zložky | ||
|---|---|---|---|
| Shortbread klasik | Maslo, cukor, múka, soľ | Sušienky | Chladenie a rozmer rezov 10x3 cm |
| Francúzske sušienky | Maslo, cukor, vajce, múka, vanilka | Koláčiky | Náplne podľa chuti |
Slovenská kuchyňa je plná pôvodných receptov, ktoré prechádzajú z generácie na generáciu a zároveň si nachádzajú miesto v modernej gastronómii. Tiež ponúka množstvo jedál a sušienok, ktoré sú vhodné na každú príležitosť a sezónu.